Ľudovít Fulla – Fragmenty

Koncepcia výstavy i publikácie, kde je zbierka spracovaná celá, je rozdelená do piatich častí – fragmentov: 1. Portréty a akty, 2. Maľba, 3. Kresba a ilustrácia, 4. Grafika, 5. Návrhy pre architektúru. Kurátorka výstavy Katarína Bajcurová, autorka poslednej veľkej monografie o Ľudovítovi Fullovi (Bratislava: Slovart a Petrus, 2009), jednotlivé diela a skupiny diel interpretuje a pri interpretácii jednotlivých „fragmentov“ prináša nové poznatky, ktoré sa objavili za ostatných desať rokov. Kniha (katalóg) s komentármi ku konkrétnym dielam je koncipovaná ako svojho druhu „rukoväť“ pre zberateľov. Výstava aj kniha sú určené všetkým záujemcom o Fullovo umenie, ktorých potešia jeho majstrovské diela a zároveň sa chcú dozvedieť niečo viac o jeho „maličkostiach“, úkrokoch či „refrénoch“ sprevádzajúcich a charakteristicky dotvárajúcich „hlavnú melódiu“ jeho tvorby.

V tomto roku sme si pripomenuli 120. výročie narodenia Ľudovíta Fullu (* 27. február 1902 Ružomberok – † 21. apríl 1980 Bratislava), umelca, ktorý nepochybne patrí ku kľúčovým osobnostiam slovenského umenia 20. storočia. Disponoval spontánnym a zároveň syntetickým výtvarným talentom. Od začiatkov svojej tvorby skúšal nastoliť otázku, či možno byť európskym a súčasne slovenským umelcom, a hľadal na ňu zmysluplnú odpoveď. Protirečenie tradičného a moderného riešil ich spojením – k svojmu typickému výrazovému vzorcu dospel cez inšpiráciu súdobými umeleckými hnutiami, detským výtvarným prejavom, ikonopisnou maľbou, stredovekým maliarstvom a ľudovým výtvarným umením. Toto dedičstvo dokázal prekryť moderným experimentovaním na spôsob priam „janáčkovskej či bartókovskej syntézy“, ako o  ňom napísal český spisovateľ Milan Kundera. Výsledkom bol originálny výtvarný jazyk, ktorý sa vyznačoval spojením racionálnej, konštruktívnej stavebnosti tvaru s intenzívnou, emocionálnou farebnosťou. Stal sa azda najoriginálnejším slovenským umelcom 20. storočia, pričom za toto postavenie, ktoré sa dá najvýstižnejšie pomenovať termínom „archaista-novátor“ (Jurij Tyňanov), vďačil najmä svojmu zmyslu pre syntézu neraz veľmi rozmanitých a protichodných prvkov. Fulla ako prvý dosiahol na Slovensku métu, ku ktorej nedošiel ešte nikto z jeho predchodcov: skonštruoval abstraktný obraz. Hoci horizont „fyzického modelu“ obrazu nikdy do dôsledkov neopustil, programovo uplatnil postuláty nepredmetnosti v úžitkovej grafike a scénografii. Od doktríny „absolútnej maľby“ (čo v dobovej reči znamenalo nepredmetné, abstraktné umenie), o ktorú sa čiastočne usiloval počas prvého vrcholu svojej tvorby v tridsiatych rokoch, sa obrátil k tradičnejšie postavenej téme slovenského maliarstva 20. storočia, k hľadaniu a vyjadreniu národného mýtu. Venoval sa maliarstvu, grafike, kresbe, avantgardnej scénografii a typografii, knižnej ilustrácii, viaceré diela boli realizované ako gobelíny. Svoje dielo daroval štátu, nachádza sa v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku (otvorená v roku 1969; začiatkom roku 2022 bola expozícia demontovaná kvôli havarijnému stavu objektu), ktorá je v správe Slovenskej národnej galérie. Kniha spracováva významný fragment jeho diela zo zbierky Galérie Nedbalka.