Koloman Sokol 1968-1993

Nejdem za peniazmi, politikou,
slávou ani za pohodlným životom.
Cieľ môj bol a dosiaľ je čistotou orámovaný život.
Či dôjdem? Neviem.
Môj život bol uliaty z olova.

Koncom šesťdesiatych rokov sa v tvorbe Kolomana Sokola, významnej osobnosti slovenského výtvarného umenia, ktorá svojím umeleckým a humanistickým posolstvom výrazne prekročila hranice Slovenska, začína posledná tvorivá etapa. Zmena jeho myslenia aj výtvarného rukopisu je zásadná. Už netúži po formálnej dokonalosti, akoby ho už tvaroslovie, kompozícia či priestor prestali zaujímať. Dôležitejšia je atmosféra, zobrazovanie dôležitých momentov a duševného stavu. Kolekcia osemnástich diel zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré vznikali od roku 1968 do roku 1993, je kvalitatívne vyrovnaná a je výberom toho najlepšieho, čo umelec v tomto období vytvoril.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Publikácia: Koloman Sokol 1968-1998, autor textov: Ivan Jančár; počet strán: 72; väzba: mäkká; rok vydania 2018.

Koloman Sokol

Koloman Sokol sa narodil 12.12. 1902 v Liptovskom Mikuláši. Po neľahkom detstve, kedy ho opustila matka, sa ho ujal strýko. Zoznámil sa s doktorom Mathém, vďaka ktorému začal študovať na súkromnej škole Eugena Króna v Košiciach. Tu sa po prvýkrát stretol s výtvarným umením. Neskôr študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave. Výtvarné umenie študoval tiež v Prahe, absolvoval študijný pobyt v Paríži. Dostal ponuku z mexického ministerstva kultúry a školstva a odišiel učiť výtvarné umenie na Akadémiu výtvarných umení v Mexiku, kde založil odbor grafiky. Napriek tomu, že v Mexiku dosiahol veľké úspechy, kvôli zdravotnému stavu manželky Lýdie sa v roku 1941 presťahoval do New Yorku. Vystavoval v Mexiku a Spojených štátoch.

Po vojne sa vrátil na Slovensko, ale už v roku 1948 natrvalo odišiel. Stal sa členom Zväzu mexických grafikov a posledné desaťročia prežil v Arizone. Na sklonku života daroval 48 svojich obrazov rodnému Slovensku, ktoré sa neskôr stali základom Centra Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši. Zomrel 12.1.2003. Napriek nemalým úspechom zostal až do konca života skromným človekom, hľadajúcim svoju pravdu.