Čutek na tretiu
Výstava Čutek na tretiu predstavuje temer sedemdesiat rokov tvorivého úsilia troch generácií sochárskej rodiny Čutekovcov vo výbere diel z najvýraznejších období tvorby; ilustruje aj medzigeneračné vzťahy a vyrovnávanie sa s nimi.
Koncepcia výstavy i publikácie je prirodzene rozdelená do troch častí podľa jednotlivých autorov v chronologickej postupnosti ich tvorivých dráh. Kurátor výstavy Karol Maliňák jednotlivé diela a skupiny diel začleňuje do časových súvislostí na priestore temer sedemdesiatich rokov tvorby troch generácií umelcov, približuje dobu a podmienky či situácie, v ktorých jednotlivé diela či koncepcie vznikali a rozvinuli sa. Načrtáva základné inšpirácie, pohnútky k tvorbe či životné filozofie a postoje, pramene, z ktorých tvorba jednotlivých autorov vychádza. Výstava aj publikácia potešia predovšetkým záujemcov o ikonické šesťdesiate roky a hľadanie univerzálneho, archetypálneho, všeobsiahleho tvaru vo vzťahu k domácej tradícii, o umenie Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá prestavovala najprogresívnejšie tendencie súdobého umenia na Slovensku a dnes patrí k zlatému fondu slovenského umenia; ale i záujemcov o hravé, čisté, príťažlivé diela, ktoré sa hlásia k estetickým hodnotám materiálu (dreva a kovu) s príznačným humorom, dávkou nostalgie, štipkou irónie, ale i lásky a úcty k človeku a životu.
Na výstave i v publikácii sa predstavujú zároveň významné diela autorov zo zbierky Galérie Nedbalka.
Ťažiskom výstavnej kolekcie Antona Čuteka sú plastiky z obdobia šesťdesiatych rokov, kedy sa vyhraňoval jeho individuálny autorský jazyk a jeho kultivácia, kedy formuloval princípy, na ktorých staval svoje celoživotné dielo; kedy vytváral medzi formou a priestorom dynamické vzťahy tak, aby tvar nebol cudzorodým prvkom v priestore, len podmienečne akceptovaným, ale aby priestor zasiahol do vytvárania série živých experimentov medzi plnými a prázdnymi (vloženými) objemami.
Sochárska tvorba jeho syna Juraja Čuteka je založená na básnickom pohľade, na očarení technikou a civilizáciou z prelomu a začiatku 20. storočia – predovšetkým priekopníckou dobou automobilizmu, letectva a aviatiky, vlakovej dopravy, sveta pretekov a technických rekordov, ale i literatúry, hudby, divadla a cirkusu, časy rakúsko-uhorského mocnárstva a iné. Je obhajobou dôstojnosti, tvorivosti, dômyslu, vynaliezavosti človeka, bádateľského ducha a tvorivej i ľudskej odvahy. Juraj Čutek stavia mosty medzi etapami ľudského bytia, v čom mu pomáhajú jeho charakteristický humor a veľmi ľudský, priateľský, autentický, nefalšovaný prístup.
Max Čutek žije životom moderného človeka, ktorému život ponúka množstvo príležitostí a on si vyberá, ktorú využije. Nejaký čas pobudol v Írsku, spolupracuje na reštaurátorských projektoch, kde využíva zručnosti, ktoré si osvojil v rodinnom sochárskom ateliéri, hľadá sa, maľuje, tvorí sochy alebo iné diela skôr pre radosť, než ako životný program, má rád voľnosť a užíva si slobodu v pravom zmysle tohto slova. Intelektuálne obsahy Maxových posolstiev majú schopnosť reflexie autorovho sveta i tvorivej filozofie. Jeho cesta je otvorená, čas ukáže, akým smerom posunie rodinnú tradíciu ďalej do budúcnosti.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond pre podporu umenia.
Kurátorský sprievod 18.1.2023 (streda) o 17.00h.
Najstarší Anton Čutek sa narodil roku 1928 v Klubine na Kysuciach. Detstvo a ranú mladosť prežil v Banskej Štiavnici, kde sa ako študent stretával s E. Gwerkom a J. Augustom. V rokoch 1949 – 1954 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri prof. Jozefa Kostku a Fraňa Štefunku, u ktorého absolvoval. Bol zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu (1957 – 1968). Okrem komornej tvorby sa venoval po celý tvorivý život aj monumentálnym realizáciám pre verejné priestory v mnohých mestách po celom Slovensku. Za prínos a inovatívne riešenia v sochárskej tvorbe získal početné uznania a ocenenia. Zúčastňoval sa mnohých kolektívnych výstav doma i v zahraničí, usporiadal niekoľko individuálnych vlastných výstav, i spolu so svojim synom Jurajom. Patril k zakladateľským osobnostiam Kysuckej Galérie v Čadci. Žil a tvoril po celý život v Bratislave, kde v roku 2002 zomrel.
Strednú generáciu predstavuje Juraj Čutek, ktorý sa narodil sa v roku 1957 v Žiline. V rokoch 1972 – 1976 študoval v Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave, pod vedením Ludwika Korkoša. V štúdiách pokračoval na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe v ateliéri prof. Josefa Malejovského (1976 – 1983). Vracia sa do Bratislavy, kde sa stáva slobodným umelcom. V roku 1989 vstupuje do umeleckého združenia Gerulata. Okrem voľného sochárstva sa venuje dizajnu, zakladá dizajnérske štúdio CK design (s Pavlom Kuzmom, 1986), neskôr sa stáva zakladajúcim členom spoločnosti Spectrum ART. Počas svojho tvorivého pôsobenia usporiadal množstvo individuálnych výstav na Slovensku i v zahraničí (Holandsko, Taliansko, Francúzsko, Monako, USA, Izrael a i.), zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav doma i vo svete. Absolvoval mnoho študijných a pracovných pobytov v zahraničí, v Paríži, v USA, v Holandsku a inde. Je organizačne aktívny – zorganizoval a založil niekoľko sochárskych sympózií, na viacerých sa pravidelne zúčastňuje, tu na Slovensku i v zahraničí (Česká republika, Francúzsko). Žije a tvorí v Bratislave.
Najmladší z umeleckej rodiny Maximilián Čutek sa narodil sa v roku 1984 v Bratislave. V rokoch 1999 – 2003 študoval na Škole úžitkového výtvarníctva J. Vydru v Bratislave. V rokoch 2003 – 2004 absolvoval študijný pobyt v Írsku V štúdiách pokračoval na škole Václava Hollara v Prahe (2005 – 2006, prof. Gemrot) a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v ateliéri strihovej skladby (2013 – 2017). Výsledky svojej tvorivej práce prezentoval na niekoľkých výstavách na Slovensku i v zahraničí. Pravidelne sa zúčastňuje umeleckých sympózií na domácej výtvarnej scéne i v zahraničí. Pôsobí ako slobodný umelec v Bratislave.
Niektoré veci si naplno vychutnáte iba naživo
Adresa
-
Galéria Nedbalka, n. o.
Nedbalova ulica 17
811 01 Bratislava
tel.: +421 2 20 76 60 31
Otváracie hodiny
- Otvorené denne
- okrem pondelka
- 13.00 – 19.00
-
Otvorené
Zrod výtvarnej moderny na Slovensku
4. poschodie
Na prelome 19. a 20. storočia pôsobili na Slovensku mnohí vynikajúci umelci, ktorí spoluvytvárali podobu výtvarného umenia.
Detail expozícieVýtvarná moderna Slovenska
3. poschodie
Slovenské výtvarné umenie sa v medzivojnovom období formovalo v podmienkach ustavičných zmien, ktoré existenčne zasahovali do života každého jednotlivca.
Detail expozícieSkupina Mikuláša Galandu
2. poschodie
Pôsobenie Skupiny Mikuláša Galandu od roku 1957 do posledného skupinového vystúpenia v Berlíne v roku 1969 bolo významným procesom v rámci formovania slovenského výtvarného umenia.
Detail expozícieOsobnosti a fenomény
1. poschodie
Súčasné umenie chápeme v širšom kontexte od druhej polovice 20. storočia dodnes. Prezentujeme preto aj diela významných osobností výtvarnej scény, ktoré rozhodujúcim spôsobom určovali charakter umeleckého diania na Slovensku.
Detail expozície