Andrej Barčík – Osou cez horizont
Aký zmysel, aký význam, aké výtvarné kvality musí mať dnes obraz, ktorý si kúpime, ba vyvolíme, aby nám po celý život zostal pomocníkom v našej cele?
Kroky Andreja Barčíka (1928 – 2004), výtvarne aj organizačne aktívnej osobnosti, neboli nesmelým balansovaním, ale zanechali v slovenskom modernom umení nezmazateľnú stopu. Jeho meno je späté so Skupinou Mikuláša Galandu, v ktorej sa stretli názorovo nekonformní umelci s dobovými estetickými doktrínami.
Barčík vytvoril jedinečnú výtvarnú techniku a zdokonaľoval ju s intuíciou vášnivého človeka a s vedomou taktikou konštruktívneho umelca. V zdaní priestoru naznačeného čiarou horizontu budoval z vypočítaných línií a kontrastov zátišia dobre známych kuchynských predmetov, lámp, fliaš, rukavíc a hracích kariet.
Od polovice päťdesiatych rokov vznikali v jeho ateliéri premyslené kolážové konfigurácie bez popisných detailov, na ktorých dáva vyniknúť kontrastom a štruktúre papiera upraveného monotypiou. Okrem zátiší zobrazoval aj figúry a časť svojej tvorivej energie sústredil na skratkovité zachytenie čŕt ženskej postavy. V súlade so životnými skúsenosťami sa jeho dielo stalo dobre namierenou reflexiou v obraznej podobe terčov, ktoré sú osobným dramatickým mementom, ale aj komplexnejšou výtvarnou úvahou. Ak v Barčíkovej tvorbe existuje náhoda, je limitovaná skladbou kariet v hracom balíku, ktorý každému človeku namiešal sám život.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Andrej Barčík
Andrej Barčík (1928 Závodie – 2004 Žilina) vyrastal v období poznačenom spoločenskými zmenami po vzniku Slovenského štátu a v napätom ovzduší druhej svetovej vojny. V rokoch 1946 až 1948 študoval na pražskej súkromnej škole pre aranžérov a dekoratérov. Hodiny strávené v pražskej Národnej galérii pred dielami Bohumila Kubištu, Emila Fillu a ďalších umelcov sa preňho stali dobrým úvodom k porozumeniu kompozičnej konštrukcie obrazu vychádzajúcej z kontrastu svetla a tieňa.
Od roku 1948 študoval pod vedením Jána Mudrocha na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, neskôr prestúpil na Oddelenie monumentálnej a dekoratívnej maľby Vysokej školy výtvarných umení, kde bol jeho pedagógom Ľudovít Fulla.
V tvorbe Andreja Barčíka dominovala koláž, i keď na Slovensku nebola v tom čase zabehnutou výtvarnou technikou. Dôležitú úlohu v jeho maľbách, kresbách aj kolážach zohral jeho zmysel pre líniu, konštruktívny tvarový poriadok, kontrast čistých farebných plôch a štruktúr monotypie. Barčík sa od samého začiatku profiloval ako umelec „pevných a prostých tvarov“, zjavných aj v tvorbe ostatných členov Skupiny Mikuláša Galandu. Popri znakovom vyjadrení, redukovaní a geometrizácii tvarov zostali galandovci verní figuratívnemu umeniu, aj keď niekedy sa ocitli na hranici nefigurácie. Ako metaforický prostriedok sa na mnohých Barčíkových obrazoch objavujú hracie karty. Okrem zátiší z nich vytváral aj terče, ktoré inokedy tvorili sústredené kruhy a siluety postáv, prípadne horizontálna línia, na ktorej sa v rade striedajú karty so stopami brokov. Barčík maľoval, kreslil, venoval sa litografii a používal makulatúry z tlačiarní. Spájal, kombinoval a nič nenechával na náhodu.
Nezmeškaj výstavu alebo prednášky
