Tvar, štruktúra a archeotyp.
Výtvarný talent Antona Čuteka sa prejavil už počas gymnaziálnych štúdií v Banskej Štiavnici. V tom čase prispieval svojimi kresbami do študentských časopisov. Jeho umelecká cesta sa začala formovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave počas rokov 1949 až 1954, pod vedením profesora Fraňa Štefunka. Už v tom čase Čutek inklinoval k práci anglického sochára Henryho Moora, čo samotného Čuteka neskôr v tvorbe viedlo k zdôrazňovaniu podstaty hmoty a jej štruktúry.
V roku 1957 vystavoval s mladou generáciou umelcov, ktorí tvorili Skupinu Mikuláša Galandu. V Čutekovej tvorbe, podobne ako u ostatných členov skupiny, vidieť silný vplyv európskej a slovenskej moderny. Pre sochárov bolo dôležité nájsť novú formu, ktorá by sa odpútala od popisného naturalizmu a naratívnych detailov. Spolu s Pavlom Tóthom patrili k autorom, ktorí sú zástancami antropomorfného a civilného smerovania tvorby.
V začiatkoch svojej tvorby konštruoval Čutek svoje sochy kubisticky. Reálne tvary štylizoval a zjednodušoval na primárne archetypálne znaky. Dominantnou témou sa stáva téma ženy, pričom v tvorbe využíva kontrast ostro rezaných a jemne zvlnených obrysových línií. Neskôr sa zaoberá témou rodiny, pričom pri jej spracovaní dochádza k ešte výraznejšiemu zjednodušovaniu línií. Jeho cieľom bolo vystihnúť podstatu zobrazovaného bez zbytočného množstva detailov. Postupne prechádza od priestoru k ploche. Priznáva siluetu a vytvára sochy pokryté štruktúrou abstraktných vrypov a odtlačkov. Tvar sa stal je v jeho tvorbe nezávislou a samostatnou štruktúrou.
V roku 1968 vydala skupina Mikuláša Galandu prvé a zároveň jediné číslo Súkromných listov Mikuláša Galandu. Tie boli neskôr režimom zakázané a preto sa od nich množstvo výtvarníkov, medzi ktorými bol aj Anton Čutek, dištancovalo. Anton Čutek svoj postoj potvrdil aj listom , ktorý v roku 1972 poslal Dočasnému prípravnému výboru ZSVU v Bratislave. Následne na to prestal byť galandovcami vnímaný ako galandovec (Mojžiš, J. – Galandovci, s.111).