MUCHA QUARTET: Hudobno-literárny cyklus musica_litera 2016

Projekt musica_litera je cyklus troch komorných hudobno-literárnych večerov, v rámci ktorých chceme prezentovať prirodzený vzťah hudby a umeleckého textu v netradičnom, no atraktívnom priestore Galérie Nedbalka. Veľa diel literárneho a hudobného umenia vzniklo vo vzájomnej koinšpirácii. Na našich predstaveniach chceme tento jav zdôrazniť a tak publiku lepšie vysvetliť vnútorné posolstvo autorov, ktoré sa do svojich diel snažili zakódovať.

Lístky v predaji v Galérií Nedbalka, Nedbalova 17, 811 01 Bratislava

1. predstavenie: 4. október 2016, 18:00, Galéria Nedbalka
DON QUIJOTE
Boccherini – Cervantes – Tedesco

Luigi Boccherini
Gitarové kvinteto D dur, G448 „Fandango“

Mario Castelnuovo-Tedesco
Gitarové kvinteto, op. 143
hudobná interpretácia: Mucha Quartet, Miriam Rodriguez-Brüllová (gitara)

Miguel de Cervantes Saavedra
Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
umelecký prednes: Ľudmila Swanová

Miguel de Cervantes Saavedra napísal svoj dvojzväzkový román Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha začiatkom 17. storočia, na prahu novoveku. Satirickou formou si podal stredoveké rytierstvo s jeho ambíciou pomáhať chudobným a hájiť kresťanské cnosti čistoty, vernosti, oddanosti dobru a zveličenej túžby po pomste zlu, mnohokrát iluzórnemu. Zosobnením týchto myšlienok je Don Quijote, vlastným menom Alonso Quijano, ktorý uveril rytierskym románom do tej miery, že ich považuje za sväté a je odhodlaný v ich duchu žiť i zomrieť. Spolu so zbrojnošom Sanchom Panzom, prostým sedliakom, zažíva mnohé „pamätihodné“ príhody, z ktorých väčšinou vychádza ako porazený, no pripravený pomstiť vzniknuté krivdy. To všetko v mene platonickej lásky k istej Dulciney z Tobosa, ktorú nikdy v živote nevidel, a preto ho túžba po nej spaľuje ešte viac.

Luigi Boccherini, pôvodom Talian, sa po pobytoch v Ríme a vo Viedni napokon usadil na kráľovskom dvore v Madride. Bol aktívnym violončelistom, čoho dôkazom je vyše 100 sláčikových kvintet (pre 2 husle, viola, 2 violončelá), kde violončelu prikladá často sólistickú funkciu. Gitarové kvinteto D dur, G448 „Fandango“ patrí ku skladbám sviežej invencie a španielskeho tanečného temperamentu, kde violončelo tiež často dominuje.

Mario Castelnuovo-Tedesco bol pôvodom Talian, jeho predkovia však pochádzali zo Španielska. Ako Židia však museli odísť z krajiny v roku 1492. Na festivale súčasnej hudby v Benátkach v roku 1932 sa stal jeho dlhoročným priateľom gitarista Andrés Segovia. Vďaka tomuto priateľstvu skomponoval takmer 100 diel s obsadením gitary. Po rozmohnutí fašistických režimov v Európe v 30. rokoch 20. storočia Castelnuovo-Tedesco emigroval do USA. Stalo sa tak v roku 1939, krátko pred vypuknutím 2. svetovej vojny. Napísal hudbu pre vyše 200 filmov v Hollywoode. Gitarové kvinteto, op. 143 skomponoval v roku 1950.

2. predstavenie: 10. november 2016, 18:00, Galéria Nedbalka
MOZARTOVE LISTY
Portrét Wolfganga Amadea Mozarta

Wolfgang Amadeus Mozart

Sláčikové kvarteto č. 3 G dur, KV 156
Sláčikové kvarteto č. 17 B dur, KV 458 „Lovecké“
interpretácia: Mucha Quartet

Wolfgang Amadeus Mozart
korešpondencia
umelecký prednes:Matúš Krátky

Wolfgang Amadeus Mozart sa zapísal do dejín ako zázračné dieťa a geniálny skladateľ klasicizmu. Už v útlom detstve jeho talent pestoval jeho otec Leopold, ktorý ho učil hrať na husliach (napísal prvú veľkú metodiku husľovej hry) aj na klavíri. Učil sa spolu so svojou sestrou Nannerl, ktorá mu bola prvou hudobnou partnerkou. Od šiestich rokov cestovali s rodinou po európskych šľachtických dvoroch – Nemecko, Francúzsko, Anglicko, či Taliansko. Práve počas talianskych ciest vzniklo Sláčikové kvarteto č. 3 G dur, KV 156; bolo súčasťou šiestich tzv. „milánskych“ kvartet (1772-1773). Kvarteto má 3 časti s tempovým kontrastom vychádzajúcim z talianskej opery: rýchla – pomalá – rýchla. Prvá časť je v radostnom charaktere a rýchlom tempe, druhá časť tvorí jej melancholický protipól v tónine e mol, tretia časť je sviežy menuet opäť v durovom tónorode. W. A. Mozart sa v roku 1781 usadil vo Viedni, kde sa o rok na to aj oženil. V tomto období napísal šesť kvartet venovaných Josephovi Haydnovi, otcovi tohto hudobného druhu. Sláčikové kvarteto č. 17 B dur, KV 458 „Lovecké“ vzniklo v roku 1784. Prívlastok „Lovecké“ nedostalo ani od autora, ani od vydavateľa. U Mozartových súčasníkov vyvolávala prvá časť atmosféru poľovačky, a to najmä použitím 6/8 taktu s výrazným zdvihom, ako aj harmonických postupov prvých a druhých huslí v terciách a kvartách, čo pripomína hru dobových lesných rohov.

3. predstavenie: 8. december 2016, 18:00, Galéria Nedbalka
STAREC ZOSIMA
Pärt – Dostojevskij

Arvo Pärt
Für Alina, Fratres, Spiegel im Spiegel
interpretácia: Mucha Quartet, Hana Muchová (klavír)

Fjodor Michajlovič Dostojevskij
Bratia Karamazovovci
umelecký prednes: Alfréd Swan

Arvo Pärt je žijúci skladateľ estónskeho pôvodu, ktorého kompozičný jazyk prešiel viacerými premenami, aby v 70. rokoch vyústil do osobitého a individuálneho štýlu. Hlavným elementom tohto nového štýlu, ktorý sám nazval tintinnabuli (z lat. „zvončeky“) sú jednoduché harmónie, jednotlivé pomaly doznievajúce noty alebo trojzvuky v jednej tónine pripomínajúce zvuk zvonov. Prvou skladbou, v ktorej Pärt túto techniku použil, bola klavírna skladba Für Alina. Vzorovo uplatnený skladateľov štýl nachádzame aj v skladbe Fratres, ktorá existuje asi v 16-tich rôznych nástrojových zoskupeniach. Spiegel im spiegel pre klavír a violončelo je príkladom minimal music, kde dojem nekonečna vzbudzujú stále sa opakujúce rozložené akordy v F dur.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij sa narodil v Moskve a po štúdiách na vysokej vojenskej škole v Petrohrade sa rozhodol pre slobodné povolanie spisovateľa a žurnalistu. Osudovým rokom v Dostojevského živote sa stáva rok 1849, kedy bol odsúdený k trestu smrti zastrelením za celkom náhodnú účasť v krúžku petraševcov a až na samotnom popravisku bol omilostený. Tento hlboký existencionálny zážitok, strádanie a ťažká fyzická práca spolu s niekoľkoročným pobytom medzi spodinou a vyvrheľmi spoločnosti prehĺbili jeho záujem o ľudskú psychiku a osudy ľudí pochybujúcich, trpiacich a hriešnych, a mali vo svojej podstate veľmi blahodarný vplyv na jeho ďalšiu literárnu tvorbu. Bratia Karamazovovci je štvordielny spoločensko – psychologický román s epilógom, autorovo posledné dielo, ktorého jadro príbehu o otcovražde vzniklo na základe skutočnej udalosti. Päťčlenná rodina Karamazovovcov je poňatá tak, aby predstavovala “ľudskú rodinu“ vôbec, v ktorej každý člen znázorňuje určitú a jednotlivú životnú silu. Dôležitou úlohou v románe má múdry a skúsený starec Zosima. Korene, z ktorých jeho idey čerpajú svoju skutočnú vitalitu, nie sú však rýdzo náboženského pôvodu, ale nachádzajú sa v jeho detstve, výchove, zážitku z bezprostrednej blízkosti smrti a osobnom vyznaní jedného vraha.