Teodor Jozef Mousson

maliar zemplínskej krajiny a trhov

(1887 Hőgyész, Maďarsko — 1946 Trenčín)

V rokoch 1905 — 1909 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. E. Balló). V roku 1910 získal štipendium od spolku výtvarných umelcov Művészház. V roku 1911 absolvoval pobyt v najvýznamnejšej maliarskej kolónii v Nagybányi (Baia Mare, Rumunsko), kde si pod vedením K. Ferenczyho osvojil zásady plenérizmu. Od roku 1911 pôsobil ako učiteľ kreslenia na východnom Slovensku, po roku 1918 ako slobodný umelec. Absolvoval študijnú cestu do Benátok a okolia (1913). V roku 1931 sa presťahoval do vily v Hrádku neďaleko Michaloviec, ktorú mu poskytol obdivovateľ jeho tvorby gróf A. Sztáray. Bol členom Jednoty výtvarných umelcov Slovenska. V roku 1942 mal mozgovú príhodu a od roku 1944 žil až do svojej smrti u syna v Trenčíne. V roku 1967 bola sprístupnená stála expozícia jeho tvorby v Michalovciach.

 

Mousson postupne prekonával na škole získaný akademický realizmus, až sa dopracoval k plenéristickej maľbe založenej na riešení vzťahu farebných škvŕn a svetla. Vytvoril si štýl vyznačujúci sa pestrosťou maliarskych farebných plôšok pri pôsobivom intenzívnom slnečnom svetle, ktoré si osvojil v Nagybányi. Začiatky jeho tvorby sú spojené s krajinomaľbou, skúmal svetelné efekty a atmosférické javy a ich zachytávanie maliarskymi prostriedkami. Od začiatku však viac inklinoval k žánrovým výjavom. Ako stále námety mu poslúžili motívy dedinského a malomestského života, pričom maľoval predovšetkým postavy dedinských žien v krojoch veselých až hýrivých farieb. Maliarovými najobľúbenejšími výjavmi sa stali scény na jarmokoch, poliach a náboženských slávnostiach na otvorených priestranstvách s typickou atmosférou a žiarivým koloritom ľudovej veselice. Stal sa svojráznym predstaviteľom zemplínskej žánrovej maľby a krajinomaľby prvej polovice 20. storočia. Medzi jeho príznačné diela patria žánrové obrazy s témou trhu a trhoviska, ktoré ponúkajú pohľad na figurálny výjav zasadený do malomestského prostredia. Samotný výjav však zostáva na úrovni očami vnímateľných javov, uchvacuje intenzitou farieb a svetelnou hrou valérov.

Pastózne nanášané farby vytvárajú bohatú zmes maliarskych škvŕn, z ktorých sa skladá spontánny, svieži obraz poskytujúci senzuálny zážitok.

Mousson pri práci vychádzal zo zmyslovo vnímateľnej skutočnosti, ktorú prenášal na plátno. Sústreďoval sa na reálne pôsobiace fenomény, ktorých danosti neváhal využiť v prospech maliarskej pôsobivosti obrazu. Snažil sa zachytiť chvíľkovú náladu momentu presiaknutého hlukom, ustavičným pohybom a zmenou života. Nevnikal však do života ľudí, nezaujímal sa o rôzne vrstvy diania v danom prostredí, ale povyberal si podmanivé, maliarsky najhodnotnejšie momenty, ktoré dokázal pretaviť do obrazu farebno-svetelných škvŕn. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch jeho tvorba ostala vo valérovej maľbe s pôvodom v Barbizone a Nagybányi a pôsobí — až na malé výnimky — retrográdne. Raz aplikoval hrubšiu vrstvu farieb a obraz vyznel pastóznejšie a živšie, inokedy pútal pozornosť najmä svojou hýrivou a trblietavou farebnosťou. Ku koncu tvorby v jeho maľbe prevládla rutina a schematickosť, keď iba obmieňal osvedčené motívy. Prínosom jeho tvorby bolo jednak uplatnenie plenéristicko-luministických zásad v maľbe s námetom rázovitej zemplínskej krajiny s jej špecifikami, a jednak snaha zachytiť na plátne svojrázny komplex javu zemplínskeho ľudu, jeho práce, krajiny a okolia.


KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava: Calder s. r. o., 2012,
s. 223

buttons autor

Použitá literatúra

KUBÍKOVÁ, Klára: Teodor Jozef Mousson (1887 — 1946) — monografista Zemplína. Katalóg výstavy. Bratislava : Slovenská sporiteľňa, 2005

HEJLOVÁ, Alena: Teodor Jozef Mousson. Výber z tvorby. Katalóg výstavy. Trenčín : Galéria M. A. Bazovského, 1992