Ernest Zmeták / Ernő

„posledný klasik“

(1919 Nové Zámky — 2004 Bratislava)

V rokoch 1938 — 1943 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. V. Aba-Novák, I. Szőnyi, B. Kontuly), po ukončení štúdia sa usadil Bratislave. Stal sa členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, bol iniciátorom a zakladajúcim členom Spolku umelcov a priateľov grafiky. V rokoch 1949 — 1952 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ako asistent Ľ. Fullu. Bol nositeľom viacerých štátnych vyznamenaní, v roku 1958 dostal cenu na 29. bienále v Benátkach za farebný drevorez Útek do Egypta. Okrem maľby sa venoval predovšetkým grafike a kresbe. Absolvoval viaceré študijné pobyty v Taliansku, Paríži (1946), Viedni (1957) a ZSSR (1958).

Zmeták patrí k umeleckej generácii, ktorá začala tvoriť počas vojny. Jeho tvorbu do značnej miery ovplyvnil umelecký postoj profesora V. Aba-Nováka a jeho generácie tvoriacej v duchu neoklasicizmu, ale poučenej maľbou Cézanna. Táto skupina umelcov sa tiež označuje ako „generácia leptu“, pretože sa tejto grafickej technike často venovali a vytvorili jej nový pohľad. K Aba-Novákovi siahajú aj korene Zmetákovej disciplíny tvorivého procesu, pri ktorom sa držal konzekventného spôsobu skladby obrazu. Spoločný bol aj ich záujem o renesanciu, v prípade Zmetáka o umenie trecenta a quattrocenta, v ktorom objavoval výrazovú silu strohosti a úspornosti vizuálneho jazyka. V rokoch 1947 — 1985 absolvoval trinásť študijných pobytov v Taliansku. Základom krajinomalieb z tohto obdobia je pevná kompozícia, ktorá vládne obrazu rytmickým rozložením strohých tvarov. Maliara zrejme najviac priťahovala sýta farebnosť a bohatosť talianskej krajiny, ktorá umožňovala priestorovú rytmizáciu tvarov a objemov a rytmické členenie plochy, ktoré obrazu dodávalo dynamiku. Zmeták sa opieral o výdobytky konštruktívnych princípov v tvorbe, pričom zámerne využíval jednoduché geometrické tvary ako kompozičné prvky. Pôvodné zásady tvorby nikdy neopustil a ako sám uviedol: „Hľadal som len objem a tvar.“ Patril medzi maliarov, ktorí si počas celej tvorby uchovali

jednotu a vyváženosť. Ustavične sa vyrovnával s novými pohľadmi na svet, ale udržiaval kontinuitu tvorby. Skúmal okolitý svet a pristupoval k jeho zobrazeniu so snahou o vecnosť, ale opakovane spytoval aj samého seba, čo sa prejavilo v množstve autoportrétov považovaných za „sebaobjavovanie a sebavyznanie“. V celej svojej tvorbe sa držal pevných foriem konštrukcie maľby. Druhým najpríznačnejším javom jeho maľby je práca so svetlom, ktorá podporuje kompozičný celok maľby, ale zároveň ho aj čiastočne zmäkčuje. Zmetákovo majstrovstvo spočíva práve v tomto napätí medzi pevnosťou hranatých tvarov a mäkkosťou modelácie svetlom.

 

Ernest Zmeták bol aj vášnivým zberateľom. V roku 1980 bola na základe jeho zbierky malieb a úžitkového umenia, ktorú s manželkou darovali štátu, založená Galéria umenia v Nových Zámkoch.


KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava: Calder s. r. o., 2012,
s. 285

buttons autor

Použitá literatúra

BAJCUROVÁ, Katarína — BARCZI, Július: Posledný klasik. Ernest Zmeták — umelec a zberateľ. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2011

ZMETÁKOVÁ, Danica: Ernest Zmeták. Grafika. Katalóg výstavy. Bratislava : Spolok výtvarných umelcov, 2005

GAZDÍK, Igor: Ernest Zmeták. Grafika. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 1989

GAZDÍK, Igor: Ernest Zmeták. Bratislava : Tatran, 1987

VAŠKOVIČOVÁ-PETROVÁ, Hana: Ernest Zmeták. Sicília 1985. Katalóg výstavy. Nové Zámky : Galéria umenia, 1986

SAUČIN, Ladislav: Ernest Zmeták. Grafické dielo. Katalóg výstavy. Banská Bystrica : Oblastná galéria, 1980

SAUČIN, Ladislav: Talianska krajina. Ernest Zmeták. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 1978

ZMETÁK, Ernest: Autoportréty. Katalóg výstavy. Bratislava : Galéria mesta Bratislavy, 1974

SAUČIN, Ladislav: Ernest Zmeták. Bratislava : Pallas, 1970

GÜNTHEROVÁ-MAYEROVÁ, Alžbeta: Zmeták. Kresby a drevorezy. Bratislava : Orlovský, 1949