Výtvarná moderna Slovenska

Slovenské výtvarné umenie v medzivojnovom období sa formovalo v podmienkach ustavičných zmien, ktoré existenčne zasahovali do života každého jednotlivca.Svetové udalosti dovtedy nevídanej intenzity, spoločenské katastrofy, rozpad štátov, dve svetové vojny, revolúcie, to všetko znamenalo veľký zásah do života ľudí a poznačilo aj osud a tvorbu umelcov.

Najdôležitejšou otázkou tohto obdobia v umení bol protiklad medzi tradíciou a modernou, ktorý bol nie vždy sformulovaný do teoretickej podoby, ale latentne alebo explicitne bol prítomný v tvorbe umelcov.Tento vzťah sa vytváral vo viacerých rovinách. Kým raz zahŕňal celkový postoj revolty alebo odovzdanosti,inokedy sa týkal iba otázok výtvarného umenia, resp. jednotlivej zložky (napríklad námetové, formálne alebo výrazové prvky). Umenie sa stalo svojbytným a vznikol autentický svet umenia. V najvyhranenejšej podobe sa to ukázalo v tvorbe Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu, ktorí nielen svojím dielom, ale aj svojím umeleckým manifestom nazvaným Súkromné listy Fullu a Galandu, artikulovali zásadnú zmenu chápania umenia a poslania umelca. Prvýkrát v moderných dejinách Slovenska umenie vedome vystupuje ako autonómny fenomén. Tento stav nezávislosti mysle a slobody ducha a umeleckej tvorby sa však v našich podmienkach udržal pomerne krátko.

Rokom 1948 sa uzatvorilo celé obdobie vývoja umenia na Slovensku, počas ktorého sa formovali základy slovenskej moderny a zároveň sa vytvárali hodnoty, ktoré pretrvali v umeleckej tvorbe a ku ktorým sa hlásili aj umelci ďalšieho polstoročia.


KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava: Calder s. r. o., 2012,
s. 42

buttons skupina

Autori vystavených obrazov

Anton Jaszusch

Július Jakoby

Gustáv Mallý

Martin Benka

Jan Hála

Janko Alexy

Miloš Alexander Bazovský

Ľudovít Fulla

Mikuláš Galanda

Ladislav Čemický

František Reichentál

Endre Nemes

Jakub Bauernfreund

Imrich Weiner-Kráľ

Ester Martinčeková-Šimerová

Cyprián Majerník

Vincent Hložník

Ján Mudroch

Peter Matejka

Ján Želibský

 

Slovenské výtvarné umenie v medzivojnovom období
sa formovalo v podmienkach ustavičných zmien,
ktoré existenčne zasahovali do života každého jednotlivca.
Svetové udalosti dovtedy nevídanej intenzity,
spoločenské katastrofy, rozpad štátov, dve svetové
vojny, revolúcie, to všetko znamenalo veľký zásah
do života ľudí a poznačilo aj osud a tvorbu umelcov.
Najdôležitejšou otázkou tohto obdobia v umení bol
protiklad medzi tradíciou a modernou, ktorý bol nie
vždy sformulovaný do teoretickej podoby, ale latentne
alebo explicitne bol prítomný v tvorbe umelcov.
Tento vzťah sa vytváral vo viacerých rovinách. Kým
raz zahŕňal celkový postoj revolty alebo odovzdanosti,
inokedy sa týkal iba otázok výtvarného umenia,
resp. jednotlivej zložky (napríklad námetové, formálne
alebo výrazové prvky). Umenie sa stalo svojbytným
a vznikol autentický svet umenia. V najvyhranenejšej
podobe sa to ukázalo v tvorbe Ľudovíta Fullu
a Mikuláša Galandu, ktorí nielen svojím dielom, ale aj
svojím umeleckým manifestom nazvaným Súkromné
listy Fullu a Galandu, artikulovali zásadnú zmenu chápania
umenia a poslania umelca. Prvýkrát v moderných
dejinách Slovenska umenie vedome vystupuje
ako autonómny fenomén. Tento stav nezávislosti
mysle a slobody ducha a umeleckej tvorby sa však
v našich podmienkach udržal pomerne krátko. Rokom
1948 sa uzatvorilo celé obdobie vývoja umenia
na Slovensku, počas ktorého sa formovali základy slovenskej
moderny a zároveň sa vytvárali hodnoty, ktoré
pretrvali v umeleckej tvorbe a ku ktorým sa hlásili
aj umelci ďalšieho polstoročia.