Skupina Mikuláša Galandu

Pôsobenie Skupiny Mikuláša Galandu od roku 1957 do posledného skupinového vystúpenia v Berlíne v roku 1969 znamená významný proces vo formovaní slovenského výtvarného umenia. Táto neskorá moderna, ktorej predstavitelia sa vedome hlásili k tradícii moderny medzivojnového umenia, si zachovala všetky jej charakteristické znaky, vrátane organizovaného vystúpenia s programovým vyhlásením na jednej strane a individuálneho tvorivého programu na strane druhej. Jednou z najdôležitejších charakteristík celého pôsobenia skupiny bola práve spoločná ideová báza procesu, námetu, témy a obsahu tvorby, spoločný prístup k tvorbe a postoj k politickému dianiu v spoločnosti. Charakter tvorby jednotlivých umelcov však určovala individuálna životná skúsenosť, mentalita, schopnosti a povaha, ktoré zaručovali aj jedinečnosť umeleckej tvorby a autorského kréda. V roku 1972 boli členovia Skupiny Mikuláša Galandu podrobení ostrej kritike v zborníku Za socialistické umenie a vylúčení zo Zväzu výtvarných umelcov, čo v danej dobe znamenalo zákaz vystavovania a ďalšie represálie. Ich návrat na umeleckú scénu sa odohrával individuálne.

Spoločenského a odborného uznania sa umelci v plnej miere dočkali až po roku 1989.


KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava: Calder s. r. o., 2012,
s. 43

buttons skupina

Autori vystavených obrazov

Andrej Barčík

Vladimír Kompánek

Rudolf Krivoš

Milan Laluha

Milan Paštéka

Andrej Rudavský

Ivan Štubňa

Pavol Tóth