O galérii Nedbalka

O galérii

Galéria Nedbalka sa nachádza na ulici patriacej k najstarším v Bratislave. Krivolaká ulica postavená na starých mestských hradbách z 13. až 15. storočia spája Laurinskú ulicu s Uršulínskou. Ešte aj začiatkom 20. storočia bola architektonicky i historicky jednou z najzaujímavejších ulíc v historickom jadre Starého mesta.

Zvonka typická klasicistická fasáda rakúsko-uhorského typu, vnútri malý slovenský Guggenheim. Päť kruhových poschodí a diela slovenských výtvarných umelcov 19. a 20. storočia. Galéria Nedbalka patrí k najkrajším stavbám tohto typu na Slovensku. Dvaja významní slovenskí architekti Viktória Cvengrošová a Virgil Droppa získali za unikátnu dostavbu budovy, v ktorej sa galéria nachádza, Cenu Dušana Jurkoviča. V roku 2012 sa uskutočnila kompletná rekonštrukcia pod vedením Ing. arch. Jarmily Kusej.

Zbierka pozostávajúca z viac ako 1 800 diel od 139 významných slovenských umelcov. Stošesťdesiat obrazov a sôch vystavených v stálej expozícii na ploche 1 529 m².

Príbeh Galérie Nedbalka

Príbeh Galérie Nedbalka sa začal zberateľskou vášňou a víziou, vďaka ktorej sa nemožné stalo skutočnosťou. Traja filantropi – manželia Miloslava a Peter Paškovci spolu s Artúrom Bartoškom – sa rozhodli spropagovať slovenskú výtvarnú kultúru, a tak vznikol projekt veľkej a stabilnej inštitúcie, ktorá sprístupnila verejnosti súkromnú zbierku slovenského umenia a urobila to priamo v srdci Bratislavy. S hrdosťou, úprimnou radosťou a bez preháňania môžeme povedať, že ju doposiaľ ešte nikto neprekonal.

História budovy galérie

Archívno-historický výskum sídla Galérie Nedbalka na Nedbalovej 17 pod vedením historičky a dlhoročnej pracovníčky pamiatkového úradu Viery Obuchovej priniesol mnoho zaujímavých informácií.

Budova je kultúrnou pamiatkou evidovanou v Ústrednom zozname pamiatok pod číslom 651. Je súčasťou historického jadra štátnej mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava. Ide o obytný meštiansky dom nájomného charakteru, ktorý je umiestnený v radovej zástavbe Nedbalovej ulice. Blok budov sa nachádzal v blízkosti mestských hradieb a Laurinskej brány.

Teodor Ortvay vo svojom diele o uliciach a námestiach Bratislavy písal začiatkom 20. storočia aj o Hummelovej (Hummelgasse, Hummel-utca), dnešnej Nedbalovej ulici. Bola podľa neho krivoľaká a patrila medzi najstaršie ulice v meste.

Podľa rukopisu Vendelína Jankoviča sa prvý záznam týkajúci sa nami sledovanej parcely viaže k roku 1430 – Pendettin Judin. V 19. storočí sú ako majitelia uvádzaní Josef Stöger (1878) a neskôr obchodník s kamenným uhlím Adolf Heck s manželkou Annou (1890 – 1894). Na parcele sa v tom čase nachádzal obytný dom, ku korému patria dva dvory a hospodárska budova s rozlohou 99,5 štvorcových siah (öl). V roku 1905 sú ako vlastníci domu uvedení Josef a Anton Tafelmayerovci.

Objekt Nedbalova 17 bol postavený začiatkom 19. storočia v klasicistickom slohu. V druhej polovici 19. storočia bol prestavaný a nadstavený o jedno poschodie, pričom prízemie bolo upravené na reštauračné priestory.

Posledným známym majiteľom objektu bol Jozef Pahr, ktorý sa v roku 1911 v Pressburger Wegweisser uvádza ako hostinský. V roku 1928 žiadal stavebný úrad o povolenie nadstaviť druhé poschodie. Projekt nadstavby a úprav, ktorý vypracoval významný bratislavský architekt a staviteľ Alexander Feigler, sa zachoval v Archíve mesta Bratislavy.

V roku 1930 boli v reštauračných miestnostiach objektu vykonané úpravy podľa projektu architekta Antonína Bartoša. Cieľom adaptačných prác bolo zmodernizovanie jedálenských priestorov a výčapu s kuchyňou. Od roku 1940 prevádzkoval reštauráciu Vincent Zapletal. Po prevrate v roku 1948 bol objekt zoštátnený a pridelený firme NARRA, n. p. Od roku 1950 bola nájomníkom objektu (vtedy Nedbalova 25) Vesna, n. p., ktorá tu mala závodnú jedáleň. Minimálna údržba domu spôsobila jeho celkové chátranie. Už v päťdesiatych rokoch 20. storočia sa preto uvažovalo o celkovej asanácii objektu.

Budova po rekonštrukcii

Až začiatkom deväťdesiatych rokov sa začala realizovať celková rekonštrukcia objektu, ktorý mal slúžiť ako Objekt devízového úseku Slovenskej štátnej sporiteľne. Za realizáciu rekonštrukcie a dostavby budovy na Nedbalovej 17 získali v roku 1995 architekti Viktória Cvengrošová a Virgil Droppa cenu Dušana Jurkoviča, ktorú udeľuje Spolok architektov Slovenska. Budova Galérie Nedbalka na Nedbalovej 17 bola od pôvodného majiteľa odkúpená v roku 2011, už vtedy s myšlienkou zriadiť v nej umeleckú galériu pre širokú verejnosť.

Slovenská sporiteľňa, a. s., uvoľnila objekt po dobudovaní svojej novej modernej centrály.

Projektovú štúdiu a realizačné projekty zmeny účelu využitia a komplexnej rekonštrukcie objektu riešil tím projektantov pod vedením architektky Jarmily Kusej. Po rekonštrukcii objekt disponuje bezbariérovým prístupom do všetkých priestorov.