Obraz mesiaca: Andrej Barčík

barcik podtsranka obraz-mesiaca

 

Majster línií a významových štruktúr sa začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia venoval kubistickému a predkubisitickému umeniu, kde sa vyrovnával s novým videním klasickej maliarskej moderny. Od roku 1958 sa systematicky venoval kolážam a kombinovanej technike. Už v začiatkoch vymedzoval tvary pomocou línií, ktoré sa stali jedným z najdôležitejších prvkov jeho tvorby. V ranom, ale už zrelom tvorivom období sa sústredil na redukciu foriem a v jeho tvorbe sa ustálil purizmus tvarov – čistý tvar vymedzuje neprerušovanou, súvislou líniou. Výtvarnú striedmosť podporuje prísnou výstavbou kompozície, ktorá sa tiež stáva nosnou črtou jeho tvorby. 

 

Podobne ako ostatní galandovci sa k podstate vecí dostáva aj cez geometrizáciu tvarov. Priťahovala ho tvarová i výrazová disciplína Japoncov, subtílna línia negatívnej aj pozitívnej siluety podčiarkuje kresebný charakter aj maliarskej tvorby. V šesťdesiatych rokoch defiguráciu vystriedal opätovný nástup postavy, ktorá si však uchovala čistotu prostého výtvarného znaku. V druhej polovici dekády nastal obrat smerom k informelu, ktorého elementy pretrvávali aj v neskoršej tvorbe, napríklad vo forme neutrálneho pozadia a v tendencii k čiastočnej abstrakcii. 

 

V diele „obraz mesiaca“ kombinuje hladkú plochu so sekundárne použitými materiálmi, čím vytvára rôzne vrstvenia materiálových a významových štruktúr. Dielo smeruje k fragmentarizácii foriem a svojskej poetike umelcovho sveta s charakterom balád (opakovanie, útržkovitosť, dramatickosť až tragickosť výrazu a pod.). Na jednej strane sledujeme zmysel pre vecnosť, príbuzný princípu metafyzickej maľby, ktorý bazíruje na nemennosti, stálosti, na strane druhej si autor do hĺbky uvedomil úlohu osudu či náhody, ktoré v metaforickej podobe terčov, kariet a iných predmetov určujú aj duchovný priestor človeka. Zvečnením každodenných predmetov ich pretvára na čosi nemenné, na idey, mikrokozmos – svet ašpirujúci byť videním sveta večného. 

 

 

Jean Philippe Rameau