Obraz mesiaca: Želmíra Duchajová-Švehlová

Duchajova-Svehlova Rozkvitnuta big

Kvitnúce jablone (nedatované)

olej na plátne

 

Želmíra Duchajová-Švehlová

(1880 Lazy pod Makytou – 1955 Martin)

 

Diela prvej školenej slovenskej maliarky Želmíry Duchajovej-Švehlovej ponúkajú príležitosť pre zamyslenie sa nad lokálnym kontextom otázky, ktorú si kládli teoretičky umenia a mnohé významné ženské umelkyne 20. storočia – prečo v histórii umenia nefiguruje toľko slávnych maliarok a sochárok ako ich mužských kolegov? Pre „hmatateľný“ príklad netreba chodiť ďaleko – tretie a štvrté poschodie stálej expozície Nedbalky je reprezentatívnou vzorkou osobností z histórie lokálneho moderného umenia a pomer umelcov a umelkýň svedčí o vtedajšom spoločenskom nastavení. Želmíra Duchajová-Švehlová bola najstaršou dcérou evanjelického kňaza a v rámci intelektuálneho zázemia rodiny našla pochopenie i príležitosť pre vzdelávanie sa v oblasti výtvarného umenia. Po ukončení štúdia na učiteľskom ústave v Bratislave (1906) sa stala učiteľkou a organistkou v jej rodnej dedinke. Jej vášeň pre kreslenie a maľovanie jej zrejme nedovolila viesť konvenčný život vo svojej profesii a tak štyri letá strávila štúdiom na Umeleckej škole spolku umelkýň v Berlíne (1906 – 1910) a neskôr Dámskej akadémii v Mníchove (1910 – 1914). V roku 1919 vstúpila so Spolku slovenských umelcov ako prvá žena. Nemala deti, a tak svoj život naplno nasmerovala k umeniu a spoločenskému a osvetovému pôsobeniu – redigovala a prispievala do časopisu nášho najstaršieho ženského spolku Živena a bola aktívna i v organizáciach Československý červený kríž a miestna Matica slovenská. Napriek neexistencie výtvarnej akadémie v našom regióne sa tak stala prvou ženou, ktorá dostala formálne umelecké vzdelanie a počas svojho života sa s maľovaniu neustále vracala. Napriek jej úsiliu zostáva tvorba Želmíry Duchajovej Švehlovej mimo odborných kruhov do veľkej miery nepoznaná.

 

Kvitnúce jablone sú vďaka svojmu formátu i prevedeniu reprezentatívnym obrazom tejto autorky. Obraz pravdepodobne namaľovala už ako vydatá žena v Martine na základe skíc a spomienok na rodnú dedinu Lazy pod Makytou a údajne bol aj dominantou jej súbornej výstavy v Bratislave v roku 1941 (výstava sa konala v Bratislavskom umeleckom kabinete a otvoril ju autorkin priateľ Janko Alexy). Svoje obrazy často nedatovala a maľovala s prestávkami, ale na základe životopisných stôp sa dá predpokladať, že Kvitnúce jablone boli vytvorené v 30. rokoch minulého storočia. Podobne ako generácia jej mužských kolegov na Slovensku, ani Duchajová-Švehlová nezostala ľahostajná voči európskym vplyvom modernistickej maľby a obrazmi ako je tento prispela k formovaniu tváre regionálneho variantu impresionizmu – ozveny tendencií francúzskej a nemeckej modernej maľby na našom území.

 

Katarína Müllerová