Dominika Sládková-Paštéková | Gen ako generácia, Gen ako genitív

17. novembra 2016 – 8. januára 2017

Kurátor: Juraj Mojžiš

 

Obrazy neklamú, no nevyrozprávajú celý príbeh. Sú len záznamom plynutia času, vonkajším dôkazom.

 

AUSTER, Paul: Putovanie v skriptóriu. Bratislava: Artofórum, 2010.

 

Výstava bola zložená z troch cyklov grafík, realizovaných technikou linorytu na plátne. Človek ako základná jednotka vnímania sveta je stále platnou filozofiou, aj keď uhol pohľadu sa vplyvom zmeny sveta samotného mení. V priebehu stáročí sa zmenila etika, ktorá určuje správnosť ľudského konania, zmenila sa estetika a stále sa posúva ďalej veda skúmajúca ľudské telo. Vzťah k človeku sa vyvíjal a dodnes vyvíja aj vo výtvarnom umení. Od geometrickej schémy cez archaizmus, idealizovanie až k realizmu. V polohe realizmu sa figúra čiastočne pohybuje až do súčasnosti. Dôležitými sa stávajú súvislosti, do ktorých je človek – figúra vsadená symbolmi, ktorými je obklopovaná, svetlom, ktoré buduje jej hmotu. A nakoniec stopa, ktorú za sebou zanecháva. Môže nastať dokonca úplná absencia človeka, ale to neznamená, že jeho prítomnosť nie je citeľná. Výstava Gen ako generácia, Gen ako genitív je o figúre, ktorá sa stáva človekom. Prostriedkom limitovanej farebnosti a jasných gest rozpráva svoj príbeh každého dňa.

 

Dominka Sládková-Paštéková sa narodila v roku 1967 v Bratislave. Študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (oddelenie keramiky, 1981 – 1985) a na Vysokej umeleckopriemyselnej škole v Prahe (1986 – 1992), najskôr v ateliéri textilu, po revolúcii v ateliéri intermediálnej tvorby u prof. Adély Matasovej. V roku 1991 absolvovala stáž na École de Beaux Arts v Le Havre (litografická dielňa). V roku 2009 obhájila doktorandskú prácu na tému „Ceci n´est pas une pipe“ na Politechnike v Radome grafickým cyklom k Prévertovej básni „Dejeneur du matin“, realizovanom technikou serigrafie. Za svoje celoživotné smerovanie by rada považovala francúzsky štrukturalizmus, ale nemá toľko odvahy. Pohybuje sa v oblasti grafiky, kresby a maľby. Jej stálym záujmom je interpretácia textu alebo jeho priame použitie v artefaktoch. V grafike sú to klasické techniky ako linoryt a sieťotlač. Od roku 2015 je členkou Hollaru. V roku 2016 vydala knihu „Macovo dobrodružstvo“, ktorú napísala spolu so svojimi deťmi a ktorú aj ilustrovala. Vystavuje doma a v zahraničí. Žije a pracuje v Českom Krumlove.

 

 

 

 

 

 

 

 

9. 10. – 8. 11. 2015